Zanedbávanie dobrého

Život nám denne predkladá na výber viac možností, ktoré by sme mali urobiť;  my sa máme pre jednu z nich rozhodnúť. Výber nebýva ľahký, my sa však rozhodnúť musíme. Denne sa na nás obracia mnoho ľudí a my pre množstvo svojich povinností ich odmietneme. Vo svedomí zostane osteň výčitky. Kladieme si otázku: „Urobil som správne? Nemohol som urobiť viac. Urobil som všetko, čo bolo v mojich silách? Je to, prečo som sa rozhodol, skutočné dobro a nie je to náhodou naopak? Najťažšie pri tomto rozlišovaní je to, že na prvý pohľad nerobíme nič zlé; nedopúšťame sa žiadneho priestupku ani proti zákonu Božiemu ani proti zákonu ľudskému. A predsa cítime, že niečo nie je v poriadku, že nie sme bez hriechu. Svedomie nás upozorňuje, že sme zanedbali dobro.

Na začiatku svätej omše sa modlíme liturgickú modlitbu, latinsky nazývanú Confiteor. Vyznávame sa v nej z hriešnych myšlienok, slov a činov, ale tiež zo „zanedbávania dobrého”.

Zanedbanie dobrého má množstvo podôb. Spomeniem aspoň ich hlavné druhy.

Prvý druh sa týka povinností spojených s našou prácou. Práca je bohatstvo, ktoré vlastníme, ktorým môžeme prispieť k obohateniu druhých. Kto ju zle organizuje alebo zle vykoná poruší záujmy druhých; poruší teda i kresťanskú lásku.

• Tohto hriechu sa môže dopustiť napr. inžinier, ktorý zle naprojektoval most, ktorý sa potom zrúti.

• Alebo sa ho dopúšťa automechanik, ktorý ledabolo opraví auto, následkom čoho vznikne dopravná nehoda.

• Študent medicíny, ktorý zanedbá štúdium, ktorý nie je schopný správne liečiť.

• Novinár, ktorý si nedá námahu získavať pravdivé informácie a svojím neobjektívnym informovaním zaseje do ľudí nenávisť voči politikom, voči cirkevným predstaviteľom…

• Do tejto kategórie môžu patriť i tí, ktorí vykonávajú službu tzv. verejného záujmu: politici, zákonodarcovia, sudcovia, príslušníci polície a iní.

Všetci pracujeme; všetci by sme si mali položiť otázku: „Vykonal som všetko, čo som mohol a mal vykonať? Mám v tom čisté svedomie?“

Druhý okruh oblasti, kde sa dopúšťame hriechu zanedbávania dobrého je spojený s naším kresťanským zasvätením.  Ako kresťania sme zodpovední i za mravný vývoj svojich blížnych. Veď podľa Ježiša máme byť „svetlom sveta“, „soľou zeme“ (Mt 5, 13-14). A toto svetlo sa nemôže ukrývať, táto soľ nesmie stratiť chuť, ale má byť k dispozícii pre svet v plnej svojej kvalite.

Starí moralisti hovorili o povinnosti kresťana dávať všetkým dobrý príklad. Dnešným moralistom sa táto požiadavka zdá byť neúplná. Nestačí totiž iba príklad dobrého života. O to, aby sa druhí spasili sa musíme i pričiniť. Láska k Bohu sa musí vyjadriť i v starostlivosti o spásu blížneho, a to v konkrétnom skutku.

Cirkev má vo svete špecifické poslanie: je „sviatosťou sveta“, t.j. nástroj a prostriedok posväcovania. Toto posväcovanie sa uskutočňuje cez každého jej člena. Cirkev môžeme prirovnať chrámovému zboru. Ona spieva v tomto svete na chválu svojho Boha, aby ho všetci nejako spoznali a tak dosiahli spásu. Lenže niektorí tú spievajú falošne, hrešia a preto majú vinu. No musíme dôrazne povedať, že vinu nemajú iba tí, ktorí v tomto chrámovom zbore spievajú falošne, ale aj tí, ktorí nespievajú vôbec. Teda tí, čo zanedbávajú dobro. Podľa stupňa závažnosti zanedbania tohto dobra, môže kresťan úplne stratiť svoje spojenie s Kristom.

Závažnosť hriechu „zanedbania dobrého“ pekne ilustruje nasledujúci príbeh. Jeden človek si spomína takto: Keď za druhej svetovej vojny začali zatvárať Židov, nestaral som sa o to: „veď predsa nie som Žid!“ (tak som si odôvodňoval svoje počínanie). Keď potom za komunistického bezprávia začali komunisti zatvárať rehoľníkov a rehoľníčky, taktiež som sa o to nestaral: „veď predsa nie som ani rehoľník ani taký horlivý kresťan, aby ma to muselo páliť!“(takto som si zdôvodňoval svoje vtedajšie počínanie). Dnes ma vyhodili z práce, nikde ma nechcú prijať, lebo som vraj starý; deti ma opustili a dali do starobinca. Začínam si uvedomovať, že to všetko je len dôsledok mojej niekdajšej nedbalosti o dobro druhých.

Pane, daj nám srdce citlivé na potreby druhých a daj, aby sme nikdy ľahkovážne nezanedbávali dobro. Amen.