Svet je zjavenie

K ľudskému životu nutne patrí reč. Rečou, slovom, sa človek „zjavuje“ tým druhým. No nielen slovom: človek sa navonok zjavuje a predstavuje druhým aj tým, čo robí; o tom aký je, hovoria jeho dotyky, jeho gestá i jeho obyčajný pohľad. Týmto všetkým sa teda človek zjavuje tým druhým.

Aj Boh sa zjavuje podobne. Zjavuje sa skrze slovo, ktoré máme napísané v Biblii. Avšak nielen tam hovorí a zjavuje sa nám Boh. Trom mudrcom (kráľom) sa zjavila „hviezda“ a ona ich priviedla k Bohu ležiacemu v jasliach. Čo to znamená? Znamená to, že Boh sa zjavuje aj skrze stvorený svet.

Celý stvorený svet je zjavenie Božie. (Všetko, čo existuje, je Božím slovom, Božím zjavením.)

Toto je aj pôvodný zámer Boží zo svetom. Svet nemá slúžiť len k pragmatickým účelom: teda svet nemáme používať len na jedenie, len na ťaženie hmotného bohatstva z neho, alebo len na rozptýlenie. Stvorený svet sa nám ponúka ako „Kniha“, z ktorej sa máme učiť čítať o jeho Tvorcovi.

V Písme čítame: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“(Ž 19, 2). Biblický básnik, ktorý napísal tento žalm, počuje Boží hlas v hukote vôd, v rachote hromobitia i v šume lístia konárov košatého stromu. Adam v raji tiež hovoril s Bohom za večerného vánku (porov. Gn 3, 8).

Pre sv. Bazila je celý viditeľný svet „slovo Božie“, vyrieknuté pri stvorení. Je na nás, aby sme pochopili jeho zmysel, aby sme pochopili ten význam, ktorý mu dal Stvoriteľ, keď prehovoril a povedal: „Staň sa!“ Boh urobil z celej prírody „školu pre duše“. Zo stvoreného sveta má duša človeka poznávať krásu a veľkosť Stvoriteľa, v diele „šiestich dní“ má človek objavovať skrytú Božiu múdrosť, a sám sa má pri tom objavovaní stávať múdrym.

Stvorený svet je teda Kniha zjavenia. Je to kniha, ktorú sa máme znovu naučiť čítať. Nanovo preto, lebo túto schopnosť, ktorú mal človek v raji, hriechom stratil. Hriech vzal človeku zrak, sluch, vzal mu schopnosť rozumieť „materinskej reči“ stvorenia.

Domnievam sa, že nikto rozumný nepoprie, že stvorený svet je nádherné dielo. A predsa: koľkí si túto nádheru akosi neuvedomujú; koľkí už nad touto krásou nie sú schopní žasnúť a nie sú schopní z nej načerpať silu a povzbudenie k životu! Aj na nich sa vzťahujú slová Písma: „Majú oči, ale nevidia, majú uši, ale nepočujú“. V tejto súvislosti pochopíme definíciu hriechu, ktorú podáva duchovný spisovateľ Evagrius, a ktorá sa nám zdá inak trochu divná: hriech je neznalosť, nevedomosť, slepota, mať oči a nevidieť. Našou morálnou povinnosťou je očisťovať tento náš zakalený zrak; našou morálnou povinnosťou je nanovo sa učiť rozumieť onej materinskej reči stvorenia. Našou morálnou povinnosťou je učiť sa chápať „duchovný zmysel“ stvoreného sveta. Pán Ježiš nás k tomu nabáda, keď nám hovorí, aby sme sa učili od nebeských vtákov, od poľných ľalií a pod. (porov. Mt 6, 26.28).

Nebuďme teda hluchí a slepí voči reči stvoreného sveta! Učme sa nanovo vidieť onen, ako sa nám zdá „dôverne známy“ svet. Na to však potrebujeme viac, ako len oči – povedal by som –  oči technického človeka; potrebujeme oči básnika a oči dieťaťa (čo je skoro to isté). Jeden básnik napísal báseň o západe slnka. Pýtali sa ho, prečo tú báseň napísal, keď vlastne v nej nejde o nič iného, len o potvrdenie samozrejmej pravdy, že západ slnka je krásny. Básnik odvetil: Svojou básňou som nechcel urobiť nič iné iba to, aby som na túto známu vec upozornil tých, ktorí včera pri západe slnka fajčili a ohovárali druhých.

Známy anglický spisovateľ G. K. Chesterton vo svojej Ortodoxii píše: „V rozprávkach sa hovorí, že jablká sú zlaté, a to preto, aby sa nám oživil ten zabudnutý okamih, kedy sme po prvý krát uvideli, že sú zelené. V rozprávkových riekach tečie víno, a to preto, aby sa nám tak v jedinom fantastickom okamihu pripomenulo, že v nich tečie voda.“

Pre nás, pre človeka technického veku, jablká, voda ba i celý stvorený svet stratili čaro čohosi, nad čím by sme žasli, čaro posvätnosti. Celý stvorený svet je pre technického človeka len hŕbou – aj keď prísne usporiadanou – predsa len hŕbou fyziky, chémie, biológie. Preto je životne nevyhnutné znovu objaviť oné zlaté jablká a v riekach tečúce víno. Je potrebné nanovo objaviť hlbší zmysel a pôvodnú krásu všetkých tých dôverne známych vecí, ktoré nás obklopujú!

Starokresťanský duchovný spisovateľ Origenes píše, že príroda a Biblia sú knihy, ktoré je potrebné čítať súčasne. Jedna odkrýva zmysel druhej. Lepším poznaním prírody lepšie chápeme slovo Božie napísané v Biblii, ale tiež naopak: lepším poznaním Biblie budeme lepšie chápať prírodu a svet okolo nás. Svet, ktorý Boh stvoril preto, aby sa nám aj skrze toto svoje veľkolepé dielo zjavil.

Pane, daj nám schopnosť rozumieť tvojmu Zjaveniu, ktoré si ukryl do reči stvoreného sveta. Amen.