Stať sa znovu Božím obrazom

Keď sa človek odlúčil od Boha, stal sa sám pre seba veľkou neznámou. Od okamihu pádu do hriechu otázka o človeku hýbe storočiami. Koľko odpovedí už bolo na túto otázku daných a aké boli odpovede?!

Odpovede na otázku Kto/čo je človek? zachádzajú od jednej krajnosti k druhej: „Človek je Boh!“, „Človek je diabol!“. Alebo mnohé odpovede našich súčasníkov, ktoré vidia v človeku iba „najvyššie rozvinutú hmotu“, alebo „zhluk chtíčov a pocitov“, alebo „beštiu v ľudskej koži“ a pod. Bohorovnosť, démonickosť alebo priemernosť – to je spektrum odpovedí na veľkú otázku o človeku.

Zodpovedajú tieto odpovede realite? Je isté, že niečo z oných pred chvíľou spomenutých odpovedí zodpovedá pravde. Ale realita, pravda o človeku je predsa len iná.

Na ňu nám pomáha nájsť najprimeranejšiu odpoveď Zjavenie a aj dnešný sviatok Nepoškvrnené počatie Panny Márie.

Písmo sväté nám hneď na prvých stránkach zjavuje veľkosť človeka. Boh ho stvoril na svoj obraz a podľa svojej podoby. Človek pred svojím odlúčením od Boha bol jeho verným „portrétom“. V rysoch človeka Boh rozpoznával svoje vlastné črty. Niet divu, že pokým žil človek v súlade so svojím „Modelom“ – podľa ktorého bol vytvorený – žil „v raji“.

Následkom hriechu však tento „obraz“  bol zašpinený, premaľovaný, či znetvorený. A tak niet divu, že keď sa človek pozerá na seba, že sa nepoznáva. Preto vidí v sebe beštiu, démona, či Boha. Avšak takýto pohľad, či takéto hodnotenie človeka je povrchné a falošné. Navyše Zlý duch, ktorý naviedol človeka na prvý hriech, tento prekrútený obraz o človeku ešte nafukuje – utvrdzuje človeka v ňom. Či už cez kultúru, rôzne náboženstvá a filozofie.

Povedal som, že aj dnešný sviatok nám poskytuje pravdivú odpoveď na otázku Kto je človek? V Panne Márii (Nepoškvrnenej) nás Boh vracia k počiatku ľudskej existencie, a pripomína človeku pravdu o ňom, o jeho veľkosti. O veľkosti, ktorá má svoj prameň, ale i neustály životný zdroj v Bohu.

„Urobme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby“ (Gn 1, 27), tieto slová Boh vyslovuje nad Pannou Máriou v okamihu jej počatia. Áno, človek „plný milosti“ – akým je Panna Mária od okamihu svojho počatia – je nesfalšovaným „obrazom“ Boha. Nepoškvrnená je zhmotneným portrétom Boha. Boh v jej ľudských rysoch znovu rozpoznáva svoju vlastnú bytosť. Preto nad ňou môže opäť vyrieknuť oné slová potvrdenia dobrej kvality svojho diela: Čo som stvoril, je veľmi dobré.

Táto radosť Boha nachádza ozvenu v slovách anjela Gabriela, keď pozdravuje Nepoškvrnenú slovami „plná milosti“. Po anjelovom pozdrave budú tieto  slová opakovať všetky generácie Božích detí; zo všetkých končín budú na slávu dokonalého obrazu Boha na zemi i na nebi spievať milióny ľudí: „Celá krásna si, Mária!“.

V Nepoškvrnenej došlo k obnove človeka i celého stvorenia. Právom hovoria Cirkevní Otcovia, že v Márii sa Eva navrátila do raja. Ona je obnovený obraz človeka, pretože je znovu celkom podľa Božieho obrazu.

Ale v jej „áno“, ktoré povedala Božiemu plánu, slávi i Adam svoj návrat k pôvodnému Božiemu obrazu. To znamená Adam - padnutý človek. V Márii už môže kresťan vidieť svoj odraz – ako v zrkadle. Veď aj kresťan bol v krste naplnený milosťou. Aj v ňom Boh znovu vidí svoju vlastnú tvár. A vidí ju napriek všetkým tým prekresleniam, ktoré ešte (na rozdiel od Márie) jeho obraz v našich životoch zakrývajú.

Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako dobrého. Následkom dedičného hriechu bol tento obraz v človeku znetvorený. Boh však chce, aby jeho obraz bol obnovený. Preto posiela na svet svojho Syna. A bolo nanajvýš správne, že prvou jeho vernou a obnovenou podobizňou sa stala tá, ktorú si vyvolil za Matku svojho Syna.