Adam, kde si?

Keď Adam v raji zhrešil, Boh ho hľadá a pýta sa ho: „Adam, kde si?“ (Gn 3, 9).

Túto otázku kladie Boh každému z nás. „Kde si, Štefan? Kde si, Anna? Kde si...“

Táto otázka sa môže chápať i takto: „Si tam, kde máš byť?...  Si pri Bohu?... Si zajedno s jeho vôľou?... Hľadáš svoje šťastie a naplnenie v Ňom, alebo v niečom, či niekom inom?...“

Adam, sa po svojom hriechu začal skrývať pred Bohom. Svoju útechu a bezpečie hľadal „v kroví“. Stratil kontakt s Ním. Odrezal sa od zdroja svojho života... Stratil raj,... až postupne začal úplne zabúdať na Boha.

Niečo podobné sa však udialo a neustále deje nielen biblickému Adamovi, ale všetkým nám.

I my, kresťania, sme boli krstom znovu postavení do raja. Následkom hriechu/hriechov nie sme tam, kde by sme mali byť. Aj my často hľadáme útechu a bezpečie inde, než u Boha. Nekomunikujeme s Ním, ako by sme mali...

Nemôžeme sa však potom diviť, že naša túžba po láske, pravde a slobode nie je uspokojená. Akoby aj mohla, keď systematicky unikáme svojmu pravému ja. Sme ako pacient v bezvedomí. Boh dýcha v našej hrudi. My si to však neuvedomujeme; ba čo viac, my ani nevieme, že On v našom vnútri prebýva a že skrze Neho žijeme. Hoci sa nám to nezdá, ale väčšinu času na Boha zabúdame – a hľadáme svoje šťastie mimo Neho.

Bohužiaľ, stratili sme vedomie o Živote (Živote s veľkým „Ž“), ktorý je prítomný v nás.

Podobáme sa mladému svätému Augustínovi, ešte pred jeho obrátením, ktorý hľadal svoje šťastie mimo seba – vo stvorených veciach, a nevedel, že zdroj svojho šťastia a plnosti života nosí v sebe!

Ktosi povedal, že našim najväčším hriechom je „zabúdanie na Boha“.

Áno, človek permanentne zabúda na Boha. A to sa týka nielen neveriacich... To sa týka aj nás veriacich, kňazov nevynímajúc.

Čo robiť s týmto smutným zistením?

Počuť hlas volajúceho a nás hľadajúceho Boha: „Adam, kde si?“ Uvedomiť si, že tento hlas, nevolá z diaľky,... ale z blízka – z hlbiny môjho srdca. Tam je totiž Boh. Tam je On, zdroj Života. Tam, v mojom srdci je prameň môjho šťastia. Treba sa len tam, k Nemu vrátiť!... Vrátiť sa „z krovia“, do ktorého som ušiel. Vrátiť sa od pozlátok, od tieňov, od rôznych opiátov, k pravému zlatu, k pravému svetlu, k prameňu živej vody, ktorá jediná je schopná uhasiť môj existenciálny smäd.

Dnešné Božie slovo nás vyzýva položiť si dôležitú otázku: „Kde som?“... Som tam, kde mám byť – teda pri Bohu? Alebo som mimo jeho spoločenstva?

Návrat k Bohu, je pre mňa nevyhnutný! Lebo len v Ňom nájde moja duša pokoj. Len v Ňom sa stanem tým, kým túžim byť.